Poslušnosť sa vyžaduje len u tých detí, u ktorých je zo strany rodičov a učiteľov zanedbávané vedenie k zodpovednému správaniu. Viesť deti k zodpovednému správaniu vyžaduje určitý čas, námahu a trpezlivosť, zatiaľ čo vyžadovanie poslušnosti je akousi skratkou. Skratkou s rizikami.
Ten, ktorým je manipulované, alebo vyrastá v autoritársky fungujúcom prostredí (prirodzená autorita je niečo iné), bude raz pravdepodobne manipulovať svojimi deťmi, alebo bude autoritatívne vystupovať voči tým, ktorí sa dostanú pod jeho moc. Pre zachovanie demokracie je ale veľmi dôležité mať nemanipulovateľných občanov odsudzujúcich autoritatívne prejavy. Veď aj Hitler prišiel k moci legálne tým, že zmanipuloval davy. Preto napr. v Dánsku postavili svoju reformu školstva založenú na slobode a zodpovednosti.
Ako viesť deti k zodpovednému správaniu
Žiaľ, len málo učiteľov priberá deti k riešeniu situácií v triede a nepostupuje autoritatívne. Existuje dosť príbehov, kedy tento prístup vyriešil aj zložité situácie.
Je potrebné dovoliť deťom spolurozhodovať aspoň v niektorých veciach ktoré sa ich týkajú. Či už organizačných vecí, vecí týkajúcich sa nejakých častí školského poriadku, výberu úloh, spôsobu ich riešenia a pod.
Najprv však je potrebné vysporiadať sa s obecnou predstavou, že učiteľ má právomoc, alebo dokonca povinnosť rozhodovať v triede o úplne všetkom. S. Sarason vo svojej knihe „Predvídateľné zlyhania v školskej reforme" hovorí, že ak niečo učiteľ nevie mal by sa opýtať detí a zároveň opisuje ako tento prístup vyriešil zložité situácie. Kľúčovým slovom je tu úcta k dieťaťu, partnerstvo. Chybou je, že toto partnerstvo sa niekedy zamieňa s "výmenou pozícií". Opúšťanie autoritatívneho prístupu bez výmeny výukových postupov môže skutočne viesť k chaosu. Ak sú pravidlá vytvárané spoločne, demokraticky, deti sa im ochotne podriaďujú a dohliadajú na ich dodržiavanie.
Použitá lit.: „Mýty vo vzdelávaní" od PhDr. Jany Nováčkovej.