Je známe, že výkon kontrol na cestách nie je len o boji s cestnými pirátmi a s podnapitými vodičmi, ale napr. aj o pátraní po odcudzených vozidlách. Pri takýchto kontrolách, ak nie sú vyzradené, sa niekedy podarí odhaliť rôzny kontraband. Je jasné, že napr. domová prehliadka by úplne stratila význam, ak by dotyčná osoba u ktorej má byť vykonaná, bola o nej vopred informovaná. Pri výkone cestných kontrol sa však táto skutočnosť nezohľadňuje a toleruje sa marenie týchto kontrol.
Súčasný stav určite vyhovuje najmä cestným pirátom. Chcel by som veriť tomu, že to nevyhovuje tiež niektorým dopravným policajtom, ktorí pri vopred známych cestných kontrolách nemusia riešiť až tak veľa dopravných priestupkov týkajúcich sa prekročenia rýchlosti. Z vlastných skúsenosti si dovolím tvrdiť, že inak by museli, napr. v Bratislave na Pražskej, pokutovať alebo riešiť možno každého druhého vodiča, čo by bolo pre nich neúnosné.
Preto by podľa môjho názoru mala byť iniciovaná právna norma namierená proti takémuto mareniu výkonu cestných kontrol verejným upozorňovaním na miesta, kde sa takéto kontroly práve vykonávajú. Veď takto sa pomáha zlodejom áut a tým, čo ukradnuté autá vedome, alebo veľmi výhodne kúpili, ďalej osobám v pátraní, pašerákom, opilcom za volantom a pod. Môžeme sa len domnievať koľko podnapilých vodičov a cestných pirátov sa už vďaka takýmto informáciám vyhlo postihu vďaka ktorému by už inak možno neohrozovali (alebo neusmrtili...) iných účastníkov cestnej premávky. Podávanie takýchto informácií má zákonite za následok to, že sa na cestách podarí odhaliť podstatne menej trestných činov a priestupkov, ako by sa inak mohlo odhaliť. No na strane druhej, máme viac disciplinovaných vodičov, aj keď disciplinovaných len prechodne a len v určitých miestach (kde sa vykonávajú kontroly)....
Samozrejme že nie všetky informácie o kontrolách sú pravdivé, avšak mnohé z nich pravdivé sú, takže páchatelia sotva budú používať cesty kde sú práve hlásené kontroly. Nemusí sa im to vyplatiť. Ak rozhlasoví redaktori majú skutočne záujem preventívne pôsobiť na dodržiavanie pravidiel cestnej premávky, nech sa páči, ale postačuje ak budú vodičov informovať, že sa na území Slovenska momentálne vykonáva napr. 10 hlásených kontrol a aby si dali pozor, či tieto kontroly nie sú aj na úseku, ktorým práve prechádzajú. Takéto upozorňovanie by malo celoplošný a trvalejší preventívny dopad.
To, že v štátoch EÚ nie je podávanie takýchto informácií (zatiaľ) zakázané ešte nemusí znamenať, že je to správne. Treba brať do úvahy aj to, aká je disciplína na cestách napr. v susednom Rakúsku a u nás. Myslím si, že sankcionovanie marenia výkonu cestnej kontroly niektorými redaktormi by nebolo zásahom do slobody mediálnych informácií a pod.. Veď zákon zakazuje alebo obmedzuje celý rad vecí, ak je to v prospech verejného záujmu (článok 26 ods. 4 Ústavy SR hovorí, že slobodu prejavu a právo vyhľadávať a šíriť informácie možno obmedziť zákonom, ak ide o opatrenia v demokratickej spoločnosti nevyhnutné okrem iného aj na ochranu práv iných, zdravia a verejného poriadku). Tiež existuje „odborné" tvrdenie, že verejné upozorňovanie na výkon konkrétnych cestných kontrol môže pozitívne ovplyvňovať dopravne - bezpečnostnú situáciu svojim preventívnym pôsobením. Či sa to myslí všeobecne, alebo len v určitých miestach a určitom čase, nie je známe.
Domnievam sa, že slušní účastníci cestnej premávky majú právo vyžadovať od štátu zabezpečenie čo najvyššej bezpečnosti na cestách, resp. verejného poriadku a majú právo na ochranu zdravia, ktoré im ohrozujú aj cestní piráti. Toto právo môže byť v týchto prípadoch garantované jedine účinným výkonom cestnej kontroly a nie formálnym o ktorom sa vopred vie, alebo nie je problém sa o ňom včas dozvedieť. V tomto probléme som sa od roku 2003 obracal na všetkých ministrov vnútra. Z odboru dopravnej polície policajného prezídia som potom dostával odpovede, ako sa to nedá, že môj návrh riešenia popiera právo na informácie, že je proti prevencii a pod. Oslovil som aj súčasného ministra vnútra, a na moje príjemné prekvapenie, odpoveď odboru dopravnej polície bola pozitívna. Problém sa rieši; aj keď inou cestou ako som navrhoval. Inou kapitolou sú niektoré diskutabilné obmedzovania rýchlosti. Napr. niektoré štyridsiatky na miestach kde by mohla byť podľa môjho názoru kľudne päťdesiatka alebo šesťdesiatka, ale je tam štyridsiatka, lebo ak by sa tam dala šesťdesiatka, tak vodiči by úsek preleteli osemdesiatkou, čo už by bolo priveľa. Na celkovú nedisciplinovanosť vodičov tak doplácajú poctiví, alebo chudobnejší vodiči, ktorí nemajú na pokuty a tak radšej dodržiavajú aj niekedy prehnané obmedzenia rýchlosti. Okrem toho je čudné, že obmedzenia rýchlosti vo všeobecnosti nezohľadňujú nočnú a dennú dobu, čas dopravnej špičky, ročné obdobie a počasie. Minule bol pri Trnave taký lejak, že po diaľnici šiel vtedy takmer každý vodič okolo šesťdesiatky pričom dovolená rýchlosť bola viac než dva krát vyššia. To myslím jasne poukazuje na potrebu zmeny aj v tomto ohľade.
